História vzniku študentských čiapok a talárov

Je obdobie promócií a čerství absolventi škôl na celom svete oslavujú ukončenie ďalšej etapy v ich doterajšom živote. Obliekajú slávnostné promočné taláre s ozdobnými šály a promočné čiapky štvorcového tvaru a pripravujú sa na slávností promócie. Nejedného prihliadajúceho napadne otázka, kedy sa kde sa vzal tento zvláštny tvar čiapky, ktorý sa nepodobná snáď žiadne iné pokrývke hlavy? A prečo sú študenti oblečení do dlhých čiernych talárov pripomínajúcich skôr konzervatívny prostredí duchovných než moderné študentské trendy? V tomto článku sa pokúsime nájsť odpovede na vyššie uvedené otázky a ponoriť sa do histórie študentského oblečenia, ktoré môžete vidieť na stredných školách a univerzitách po celom svete.

Po páde Západo-rímskej ríše v roku 476 pred nl skončilo obdobie raného stredoveku. Centrom politického, ekonomického a kultúrneho diania sa stáva kontinentálna Európa, ktorá sa potýka s všadeprítomnou negramotnosťou. Vzdelanú vrstvu predstavuje cirkev, ktorá koncentruje vo svojich rukách obrovskú moc. Kňazi boli takmer jediní, ktorí ovládali schopnosti písania a čítania a zastávali úlohu intelektuálnej vrstvy v spoločnosti, ktorá výrazne ovplyvňovala myslenie spoločnosti ako celku. Bol vytvorený feudálny systém a spoločnosť založená na poľnohospodárstve. Vlastníci pôdy boli feudálmi, ktorí ju dali roľníkom. Za vnikom dnes už iba slávnostného oblečenia študentov sa ale musíme posunúť o trochu ďalej v nekonečnom behu času do dôb 11. a 12. stol.n.l., kedy vznikali v Európe prvej slávnej univerzity:

• 1088 – Bologna – Taliansko – Università di Bologna,
• 1150 – Francie – Paríž – Université de Paris,
• 1167 – Anglie – Oxford – Univeristy of Oxford
• 1175 – Modena – Taliansko – Università degli Studi di Modena e Reggio Emilia
• 1209 – Cambridge – Anglicko – Univeristy of Cambridge
• …

Vzdelanie bolo v týchto dobách pevne prepojené so svetom duchovných, a tak nielen oblečenie vyučujúcich, ale aj každodenné oblečenie študentov tvoril odev kňazov. Je potrebné zdôrazniť, že až na výnimky bol každý študent týchto dôb vždy nejakým spôsobom zviazaný s cirkvou, ktorá mu pomáhala financovať štúdia, a tak si nemožno predstavovať univerzitu 12. stor pohľadom moderného školstva. Ako symbol toho, že sa duchovné odovzdáva bohu, bola mnohokrát realizovaná tzv. tonzúru. Jednalo sa o rituálne ostrihanie vlasov so symbolickým významom, pričom typickú tonzúru kňazov bolo vyholené malé koliesko na temene hlavy. Tonzuri možno nájsť rozdielne – od malého kolesa cez väčšie až po holenie celej hlavy. Zvyčajne sa podľa tonzúru dalo spoznať, k akému poriadku daný duchovný prislúcha.

Kamenné steny bývalých nevykurovaných budov vysokých škôl boli studené a tak bol aj dlhý šat s tunikou na každodennom oblečení. V chladných dňoch sa nosili cez dlhé taláre kápě s dĺžkou po ramená, ich súčasťou bola aj kapucne. Kapucňa mala praktický dôvod, a to zastaviť unikajúci teplo z ostrihané hlavy. Vďaka technickým pokrokom zažívalo poľnohospodárstva v 11. stor. n. l. obrovský vzostup a spoločnosť sa začínala postupne meniť ruka v ruke s tým, ako sa menilo rozvrhnutie bohatstva v spoločnosti. Došlo k procesu urbanizácie a v dôsledku toho k rozvoju remesiel a obchodu. Prebytky poľnohospodárskych podnikov vyvolali dopyt po luxusnom tovare, ktorý bol v Európe vzácny. Boli ním napríklad, drahokamy, veľmi žiadané korenie ale aj drahé látky. To všetko ponúkal perspektívny obchod s Áziou. Bohatí ľudia radi dávajú svoje bohatstvo na obdiv okolia a nie inak tomu bolo aj v období stredoveku. Novo zbohatol sa obliekali do šiat ušitých z drahých látok a kožušín dovezených z Ázie a šľachta si začala sťažovať na to, že nemožno rozoznať urodzenej z radov šľachty od neurodzených. Reakciou bolo vydanie dekrétu kráľa, ktorý obmedzoval používanie luxusnej kožušiny a drahých kameňov vo feudálnej spoločnosti. Bolo nariadené, že pozícia v spoločnosti je rozhodujúca pre množstvo peňazí, ktoré možno použiť na materiál, z ktorého bude odev použité. Súčasťou spoločnosti boli aj univerzity, a tak sa tento trend premietol aj na akademickej pôde. Prvá úprava odevov pre študentov sa nezameriavala na štýl alebo strih šiat, ale na náklady, ktoré môžu byť použité na šaty. Niektoré univerzity povoľovali nosiť drahé oblečenie ale iba mimo priestorov univerzity. Tento trend regulácie odevov na univerzitách tiež nepriamo viedol k vzniku „školských farieb“ alebo rôznych odevov pre rôzne fakulty tej istej univerzity. Rôzne farby podľa odborov tak môžeme pozorovať už v polovici 14. storočia napríklad na Université de Paris. V roku 1321 University of Coimbra (Coimbra, Portugalsko) ako prvá univerzita vydala nariadenie, že musia študenti všetkých stupňov nosiť taláre.

V 16. storočí sa za vlády Henryho III v Anglicku z odevu kňazov vyvinulo oblečenie, ktoré sa stalo veľmi rýchlo populárnym. Talár bol stále vpredu uzavretý, ale v hornej časti sa objavuje rozparok. Rukávy boli dlhé, nie rovno a úzke, ale voľné a vzdušné. Od tohto okamihu sa šaty začínajú definitívne líšiť od oblečenia kňazov a postupne sa formujú do svojej súčasnej podoby. Anglicko má ale aj iné prvenstvo. Boli to univerzity v Oxforde a Cambridgi, ktoré najprv definovali presné akademické oblečenie svojich študentov.

Hlavu chránila pred chladom najprv kápě s kapucňou. Neskôr sa objavuje pokrývka hlavy známa ako solideo, ktorá zakrývala len vyholené miesto, alebo klobúk kruhového tvaru. Kápě tak čiastočne stratila svoj pôvodný význam a pozvoľna sa z rýdzo praktického prvku stával estetický doplnok často doplnený o kožušinu. Kápě zostala súčasťou taláru a vyvinulo sa z nej to, čo niektoré univerzity používajú dodnes namiesto farebných šálov a je známe pod pojmom „Hood“. Postupným pridávaním materiálu na kruhovej čiapke vznikol baret, ktorý mal v stredu chochol či malý strapec.
Tieto klobúky sa stali v 14. a 15. storočí veľmi populárne nielen medzi študentmi, ale aj umelcami a humanistami. Klobúk symbolizoval nadradenosť a inteligenciu svojho majiteľa a odlíšil ich od ostatných. Ako sa na baretky stále pridával ďalšie a ďalší materiál, prestávali držať tvar a baret padal cez tvár svojho majiteľa. Onedlho bol baret vystužený štvorcom z lepenky, ktorý mu dodal potrebnú pevnosť. Postupom času bol strapec nahradený dlhšim farebným strapcom a promočná čiapka dostala podobu, ktorú poznáme dnes.

Roku 1895 bol v USA vytvorený kódex (Intercollegiate Code of Academic Costume), ktorý bol následne dobrovoľne prijatý 95% všetkých vysokých škôl a univerzít USA. Tento kódex štandardizoval strih a materiál promočných talárov a štandardizoval farby strapcov s ohľadom na odbor vzdelania:

• Biela – farba bielych kožušín na kapucniach študentov z univerzít Oxford aCambridge – umenie a literatúra,
• Červená – tradičná farba používaná v kresťanstve – teológia,
• Kráľovská fialová – farba kráľov symbolizujúce ich súdnu moc – právo,
• Zelená – farba bylín – medicína,
• Olivová – pre podobnosť so zelenou – farmácia,
• Modrá – storočia uznávaná ako farba múdrosti a pravdy – filozofia,
• Oxfordská růžová – hudba,
• Zlato a žltá – symbol bohatstva – veda,
• Červeno-hnedá – farba starých anglických lesníkov – lesníctvo
• a ďalšie.

V roku 1932 Americká rada pre vzdelávanie zriadila výbor zodpovedný za revíziu a prípadné doplnenie tohto kódexu. Hoci sa niektoré významné univerzity v USA od kódexu odkláňajú a razí si svoju vlastnú cestu, tak možno celkom iste kostatovat, že sa jedná o najrozsiahlejší pokus o standardzaci akademického odevu v moderných dejinách, ktorý nemá v Európe, v ktorej táto tradícia študentských talárov a čiapok vznikla, obdoby.